Nedávno som narazil na webe na výroky rímskokatolíckeho kňaza, Štefana Mordela. Najskôr som si myslel, že to snáď ani nemôže byť pravda, aby kňaz toto mohol len tak vypustiť. Tak som o ňom začal hľadať ďalšie veci a bol som čoraz viac pohoršený.  Mnohé jeho vety a postoje sú z hľadiska kresťanskej etiky absolútne neprijateľné. Spomeniem tu len dva jeho postoje a následne ukážem, o čom svedčia, s čím vlastne máme dočinenia.

Pán Mordel, kňaz, cirkevný sudca a docent minulý rok po voľbách žiadal, aby KDH išlo do koalície s Ficom a spol. To je nemorálne, pretože takto navádza na zlé, totiž na spojenie s dlhodobo sa prejavujúcou zlomocou. Nielenže by kňaz nemal takýmto krikľavým spôsobom byť stranícky, ideologizovať vieru, stavať ju do služieb svojho ultrakonzervatívneho pohľadu, diktovať politickej strane, s kým má/nemá vstúpiť do koalície, no čo je ešte ďaleko horšie, nemal by ju tlačiť do spojenia so štruktúrami, ktoré ju môžu len a len zašpiniť. Našťastie predseda KDH mal toľko súdnosti, aby pochopil, že keby KDH išlo do koalície s Ficom a spol, stali by sa z nich prisluhovači úpadku celej spoločnosti do autokracie, kde sa likvidujú nezávislé súdy, média, verejnoprávna RTVS, kde sa hlava nehlava útočí na novinárov, kde sa buduje beztrestná oligarchia, kde „naši ľudia“ sú trestne nepostihnuteľní. Pre demokratov nemôže byť prijateľné takéto približovanie sa k politike diktatúry made in Russia. KDH by tak poprelo svoje hodnotové dedičstvo z novembra 89, pokiaľ by sa spojilo s kryptoboľševikom Ficom, ktorý vo svojom vnútri neprestal byť komunistom. Nevychádzam z údivu, pokiaľ to pán Mordel nevidí, či skôr nechce vidieť. Ale pán Mordel tak nenávidí liberalizmus, že aj bývalí komunisti sú zrazu lepší. Nonsens!

Prečo tak pán Mordel neznáša liberalizmus? Na liberáloch, aj keď som ich v parlamentných voľbách nevolil, si vážim to, že na rozdiel od konzervatívcov jednotne podporujú odpor voči Ruskej agresii na Ukrajine, stoja za slabším, bezmocnejším, ktorému sa neznesiteľne ubližuje, o ktorom si ten silnejší myslel, že mu môže beztrestne ublížiť. Toto je pre mňa skutočný kresťanský postoj, ktorý je za niečo, a nielen neustále proti niečomu ako pán Mordel. Len negatívne vymedzovanie proti genderu, proti gayom, proti rozvodom, proti kondómom, proti, proti… Toto má byť jadro Kristovho posolstva? Len zastávanie obsahov nejakých presvedčení, ako to bolo vlastné, veľkňazom, zákonníkom a farizejom Ježišových čias. Nečudo, že pán Mordel a jemu podobní nedokážu osloviť mladšiu generáciu, ktorá potrebuje život v prvom rade milovať, cítiť veľkosť lásky, ktorá preniká cez rôzne obmedzenia a hranice, nie narážať na niekoho, kto z dôvodu nedostatku lásky je plný strachu a neznášanlivosti.

Ďaleko viacej ma pohoršil postoj pána Mordela k pani exprezidentke Z. Čapútovej: „Budem veľmi rád, ak sa už nebudete ukazovať na cirkevných slávnostiach!“, a to len preto, že sa celkom nestotožnila s kázňou arcibiskupa Gadeckého o LGBT ľuďoch.

Postoje pána Mordela svedčia o troch veciach: nevedomosť, strach, neznášanlivosť až nenávisť voči liberalizmu. Pre pána Mordela je liberalizmus o prerábaní chlapcov na dievčatá a dievčat na chlapcov, o kaličení ich prirodzenosti, ďalej o ústretovom prístupe k sexuálnym menšinám a k interupcii, prípadne eutanázii. Nečudo, že pán Mordel má potom skreslený pohľad, ktorý v ňom vyvoláva strach a napokon rozdúchava nenávisť. Najhoršie je, že tieto negatívne postoje prenáša aj na druhých. S konzervatívcami, ktorí sú intelektuálne na úrovni, treba diskutovať, nie však s pánom Mordelom, keďže jeho správanie je hlúpym spôsobom zraňujúce, trúfalé, arogantné a bohorovné.

Z listu pána Mordela pani Čapútovej je zrejmé, že žiadnu serióznu monografiu významného liberálneho mysliteľa nečítal. Je to zrejmé z jeho nasledovnej interpretácie liberalizmu: „Dobro je to, čo im vyhovuje; zlo zase to, čo im nevonia. Nemajú zmysel pre Božie veci, nie sú schopní rozoznávať dobro a zlo podľa prirodzeného zákona a svedomia. Sú to ľudia telesní, ktorým, ako hovorí Písmo, „brucho je bohom a hanba slávou“. Hlásajú slobodu, ale len pre seba, pre svoje sebecké a zištné ciele.“ K pánovi Mordelovi sa akosi nedostalo, že podobne ako v rámci konzervativizmu tak aj liberalizmu sú rôzne prúdy, že liberálna politická filozofia a teória prirodzeného práva nie sú protichodné atď, atď. Prečo sa pán Mordel vystavuje takejto intelektuálnej hanbe? Veď z jeho vykreslenia liberalizmu cítiť len afekt neznášanlivosti, penu okolo úst. Alebo má azda pocit, že len on si môže dovoliť ponižujúci prejav, kedy je liberálnejší kresťan z kostola vyhadzovaný ako špinavý pes, alebo ako posadnutý, ktorý bude na omši niečo vykrikovať. Alebo je pani prezidentka exkomunikovaná? Každý veriaci sa musí cítiť hlboko zranený, keď ho kňaz vyháňa z kostola.  Som si istý, že Ježiš by to nespravil. Ale on je zaiste dôležitý cirkevný sudca, podľa vystupovania sociálny dominant, navyše docent so značným vplyvom v cirkvi, ktorému pocit dominantného ega akosi stúpol do srdca. A čo z toho napokon vzišlo? Ústa, ktoré syčia, ústa plné zloby a jedu, ústa, ktoré bez výčitiek svedomia zraňujú.

Mám dojem, že pán Mordel získal vedomosti o liberalizme asi tak, že pozoroval tlupu nejakých zhúlených teenagerov, ktorí sa hlučne bavia, agresívne gestikulujú, nadávajú na autority, pri tom si ešte aj odpľúvajú, pre ktorých je dobro len to, čo im vyhovuje, pre ktorých je brucho bohom atď. Tých potom nazval liberálmi. A toto je mozog docenta, ktorý získal tento titul na Katolíckej univerzite. Ok, nemusí mať každý docent naštudované monografie o liberalizme. Ale potom by bolo intelektuálne poctivé a čestné nerozprávať o veciach, o ktorých rozpráva len na báze pocitov a dojmov, ktoré nijako nezdôvodňuje. Toto má byť úroveň jeho „argumentácie“? Ako môže byť docent niekto, kto sa v liste pani prezidentke dobrovoľne zaradí medzi intelektuálov piatej cenovej skupiny? Komu sa tu dávajú vysoké tituly?

Ale, ako čítam, pán Mordel si už získal uznanie, dokonca veľký obdiv, hoci nie na serióznych vedeckých sociálnych sieťach, kde sa tiež aj kriticky diskutuje o liberalizme, no predsa len dosiahol obdiv u slovenskej lúzy: obdiv na dezinformačných, pro-putinovských a extrémne pravicových weboch, kde jeho postoj voči prezidentke jednoznačne podporujú: biblik.sk, ereport.sk, hlavnýdennik.sk, slovanskenoviny.sk, atď, atď. Hanbil by som sa, keby som bol hviezdou na takýchto weboch. Je to niečo podobné, ako keď si výročie smrti J. Tisa pri jeho hroboch pripomínajú holohlaví, nabúchaní náckovia a stúpenci klero-fašizmu. Fuj, hnus! A hlavne, že pán Mordel vyčíta pani Čapútovej, že je len prezidentkou liberálov a LGBT ľudí. Isté je len to, že on je len kňazom pre zástancov autoritárskeho ultrakonzervativizmu.

Akým právom vstupuje do svedomia pani prezidentky, keď píše, že by pre ňu bolo pravdivejšie a čestnejšie, keby sa nezúčastňovala na cirkevných slávnostiach? Odkiaľ berie tú nehanebnú trúfalosť nadirigovať autonómnej osobe, kde sa bude lepšie cítiť? Veď mu vôbec nie je vlastná empatia k prezidentke a jeho intelekt plodí bohapusté drísty o liberalizme. Sú ale kňazi, ktorí, chválabohu, pre pána Mordela na svedectvo proti jeho postoju, prejavujú na osobnom stretnutí s pani Čapútovou bratskú lásku a porozumenie: Tomáš Halík, Robert Bezák aj súčasný pápež. Pri týchto kňazoch mám pocit, že dýcham úplne iný vzduch, nie vzduch intelektuálnej zadebnenosti a absolútnej jednostrannosti, ktorá je svedectvom intelektuálnej degradácie.

Pán Mordel sa ale môže v istom zmysle cítiť ako víťaz. Spolu s intelektuálmi piatej cenovej skupiny (M. Daňo, Ľ. Blaha, M. Jakubec atď.) dosiahol to, že pani prezidentka bola s prepáčením psychicky utrápená až uštvaná, takže hlavne preto už druhýkrát nekandidovala. „Blahoželám“ k víťazstvu, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiadny diktátorský režim, kde sa podobným spôsobom odstavujú demokratickí kandidáti.

Nerozumiem, ako môže pani Čapútovej vyčítať, že desatoro pre ňu neplatí. Keď verejne predniesla prejav, určený ruským vojakom na Ukrajine, tak jasne dala najavo, že je proti vraždeniu, mučeniu a znásilňovaniu, rabovaniu, ničeniu cudzieho majetku, spôsobovaniu neznesiteľného utrpenia tým najbezmocnejším (únos tisícov ukrajinských detí do Ruska). Toto je pre mňa postoj, ktorý pokladám za tisíckrát viac v zhode s kresťanskou etikou, ako len jalové, intelektuálne plytké útočenie na liberalizmus, zaštíťovanie sa doktrínou kvôli absencii niečoho podstatnejšieho, ako keby uznanie doktríny niekedy z niekoho urobilo kresťana. Keby tomu tak bolo, tak ultrakonzervatívni autokrati (Orban, Trump, Putin), by bezpochyby boli super kresťania. No v skutočnosti tu máme troch pseudokresťanov: zlý, horší, najhorší…  á, no jasné, všetci traja nenávidia a valcujú liberalizmus, ako len môžu: akéto prekvapenie?!

Domnievam sa, že v tzv. škále pravicového autoritárstva (RWA) by pán Mordel pravdepodobne veľmi vysoko zabodoval. Hneď poviem, že rovnako nesympatické ako pravicové autoritárstvo je mi aj ľavicové autoritárstvo. Pýtam sa teraz, či táto spoločnosť potrebuje, aby ľudia s autoritárskym cítením, kognitívnou uzavretosťou mali väčší verejný vplyv. Moja odpoveď je jednoznačná: NIE!

PS1: Ešte pár slov k liberálom: Poteší ma, ak neurobia chybu ako pán Mordel v opačnom garde: nehádžte všetkých, čo sa pokladajú za kresťanov, do jedného vreca. Vskutku, sme veľmi odlišní, zďaleka všetci nemáme autoritárske svedomie. Vyhnite sa neznášanlivosti voči kresťanom en bloc, aj keď niektorí pseudokresťania sa nevedia vyhnúť neznášanlivosti voči liberalizmu a liberálom en bloc. V opačnom prípade sa bude napätie na obidvoch stranách len stupňovať a nutne to potom dopadne veľmi zle.